Konkurenčná doložka, zmluvná pokuta v pracovnoprávnych vzťahoch

    Zamestnávatelia v snahe zabrániť konkurenčnej činnosti zamestnancov počas, ako aj po skončení pracovného pomeru, predkladajú budúcim zamestnancom pracovnú zmluvu s konkurenčnou doložkou, ktorej cieľom je zaviazať zamestnanca, aby pod hrozbou zmluvnej pokuty nevykonával podnikateľskú činnosť alebo pracovnú činnosť v tom istom alebo obdobnom odbore.

    Otázne ale je či takto formulovaná konkurenčná doložka s osobitným druhom zabezpečenia záväzku v pracovnej zmluve je v súlade so zákonom.

    Podľa § 18 Zákonníka práce, možno zmluvy v pracovnoprávnych vzťahoch uzatvárať podľa Zákonníka práce alebo iných pracovnoprávnych predpisov. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné uzatvoriť platný pracovnoprávny vzťah napríklad podľa ustanovení Obchodného alebo Občianskeho zákonníka.

    Zákonník práce v porovnaní s Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom upravuje podstatne menej druhov zabezpečenia záväzkov.

    Podľa § 20 Zákonníka práce, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Iné druhy zabezpečenia záväzkov ako napríklad zmluvnú pokutu Zákonník práce nepozná a neumožňuje.

    Preto dohodnutá zmluvná pokuta by bola neplatná z dôvodu, že Zákonník práce neumožňuje taký druh zabezpečenia pracovnoprávnych záväzkov.
    Konkurenčná doložka v pracovnej zmluve zaväzujúca zamestnanca nevykonávať podnikateľskú činnosť alebo pracovnú činnosť v tom istom alebo obdobnom odbere po skončení pracovného pomeru by bola v rozpore s čl. 35 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR, ktorá garantuje, že každý občan SR má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Obmedzenie tohto ústavného práva je možné len na základe zákona. Uvedené potvrdzuje aj nález Ústavného súdu ČR sp. Zn. ÚS II 192/1995. Taktiež, podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
    Na druhej strane existujú určité obmedzenia vedľajších konkurenčných aktivít zamestnancov počas trvania pracovného pomeru, napríklad :
    Podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.
    Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce, zamestnanec nesmie konať v rozpore s oprávneným záujmom zamestnávateľa. Môže ísť napríklad o zneužitie informácií pre iného podnikateľa.
    Porušenie uvedených povinností možno považovať v závislostí od vzniknutých právnych dôsledkov za závažné porušenie pracovnej disciplíny a zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer.
    Popri možnosti uplatnenia výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať náhradu škody, ak by zamestnávateľovi vznikla majetková ujma, ktorú zamestnanec spôsobil zavineným porušením vyššie uvedených povinností, a to aj vtedy, ak by medzičasom došlo ku skončeniu pracovného pomeru.

    27. septembra 2008

Ďalšie články, príklady z praxe

Zavedenie povinnosti zakladateľa s.r.o. splatiť peňažný vklad alebo jeho časť na osobitný účet v banke

Zmeny v postupe pri zakladaní spoločností

Charakteristika spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Zodpovednosť za škodu

Rozvod manželstva - vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Pracovný úraz - zodpovednosť za škodu

Právo darcu domáhať sa vrátenie daru

Čo by ste mali vedieť o exekúcii ?

Rozhodcovský súd, výhody a nevýhody rozhodcovského konania

Je policajt povinný strpieť snímanie obrazových záznamov z jeho zásahu ?

Zmluvná pokuta v prípade odstúpenia od zmluvy ?

Konkurenčná doložka, zmluvná pokuta v pracovnoprávnych vzťahoch


 
:: ÚVOD :: :: PROFIL PRÁVNIKOV :: :: PRÁVNE SLUŽBY :: :: PORADŇA :: :: PRACOVISKÁ ::