Je policajt povinný strpieť snímanie obrazových záznamov z jeho zásahu ?
Odpoveď na túto otázku nájdeme v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00-133, v ktorom sa uvádza, že policajt je pri výkone svojej právomoci povinný strpieť snímanie obrazových záznamov z jeho zásahu.
Z uvedeného nálezu Ústavného súdu SR vyberáme :
„Sloboda prejavu a právo na informácie sa zaručujú podľa čl. 26 ústavy, pričom
ústavou upravené (a pritom jediné) obmedzenia ich výkonu sú upravené v čl. 26
ods. 4. Medzi tieto obmedzenia patrí aj „ochrana práv a slobôd iných“. Pri
uplatňovaní týchto základných práv ide o vytvorenie primeranej rovnováhy medzi
právom na informácie na strane jednej a právom na súkromie toho (tých), o ktorom
sa informácie získavajú, pričom sa uznáva, že u osôb verejného záujmu dochádza k
zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa primerane znižuje aj
úroveň ochrany ich osobnostných práv. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy
vo svojej rezolúcii 1165 z 26. júna 1998 venovanej právu na súkromie uvádza, že
verejne činné osoby (public figures) ... musia rešpektovať, že osobitné postavenie,
ktoré zastávajú v spoločnosti (a v mnohých prípadoch na základe svojho vlastného
rozhodnutia), automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie“. Každá osoba
vystupujúca na verejnosti musí (a v dôsledku toho) strpieť zvýšenú kontrolu
verejnosti nad takouto svojou činnosťou
."
„Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie
a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno
u verejného činiteľa – zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho
zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia
osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich
intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej
povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov
na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré
nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na
súkromie
."
„V prípade výkonu ústavných alebo zákonných právomocí verejných činiteľov na verejnosti ide totiž o takú ich činnosť, ktorá podlieha (môže podliehať) rôznym služobným príkazom, usmerneniam, ako aj zákonnému režimu kontroly buď odbornej, alebo laickej verejnosti. Verejnosť sa k spôsobu, akým verejní činitelia vykonávajú svoje ústavné alebo zákonné právomoci, môže vyjadrovať napríklad prostredníctvom otázok, sťažností a pod. Otázkou verejného záujmu je (a v dôsledku uvedeného) preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje
ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že
budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na
informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné
alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.
Takémuto právnemu režimu prirodzene nepodliehajú otázky spadajúce do rozsahu
základného práva na súkromie fyzickej osoby.“
Ďalšie články, príklady z praxe
Charakteristika spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.)
|
Rozvod manželstva - vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
|
Pracovný úraz - zodpovednosť za škodu
|
Zmluvná pokuta v prípade odstúpenia od zmluvy ?
|
Právo darcu domáhať sa vrátenie daru
|
Je policajt povinný strpieť snímanie obrazových záznamov z jeho zásahu ?
|
|