Pracovný úraz - zodpovednosť za škodu

Pracovný úraz Zákonník práce vymedzuje ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov mechanických, chemických a pod. (R 20/1969). Porušením zdravia sa rozumie poškodenie fyzické aj psychické (R 11/1976). Pričom nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú (R 27/1962).

Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že o pracovný úraz nemôže ísť, ak k úrazu dôjde v čase, keď zamestnanec neplní pracovnú úlohu, ani nevykonáva činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných povinností.

Podrobnejšie z hľadiska pracovného úrazu upravuje plnenie pracovných úloh a činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných povinností ustanovenie § 8 ods. 4 a 5 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Pri pracovnom úraze nemôže stačiť iba samo pripustenie možnosti zhoršenia zdravotného stavu zamestnanca v dôsledku úrazového deja ale vždy musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom (R 28/1980).

Ďalej podľa Zákonníka práce, pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť (§ 195 ods. 3 ZP).

Nárok na odškodnenie pracovného úrazu nezávisí od toho, či zamestnanec úraz ohlásil alebo nie. Nespísanie záznamu o úraze zásadne neovplyvňuje uplatnenie nároku na odškodnenie pracovného úrazu, aj keď môže podstatne sťažiť dokazovanie. Skutočnosť, že došlo k pracovnému úrazu možno preukázať aj inými dôkaznými prostriedkami.

Ani neskoršie zistenie poškodenia zdravia nemusí znamenať, že nejde o pracovný úraz, je však nevyhnutne potrebné preukázať jeho existenciu (vznik) a tiež už vyššie vysvetlenú príčinnú súvislosť medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia.

Za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere samozrejme za predpokladu, že k nemu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením (§ 195 ods. 1 ZP). Zamestnávateľ sa tejto zodpovednosti môže zbaviť (liberovať sa) a to celkom alebo z časti v prípadoch uvedených v § 196 Zákonníka práce. Napríklad zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak sa preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť (§ 196 ods. 1 písm. b) ZP).

Náhrada škody pri zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze

Nároky zamestnancov pri zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú tieto úrazové dávky:
• úrazový príplatok,
• úrazová renta,
• jednorazové vyrovnanie,
• pozostalostná úrazová renta,
• jednorazové odškodnenie,
• pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
• rekvalifikácia a rekvalifikačné,
• náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to podľa Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov,
• náhrada nákladov spojených s liečením,
• náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Podrobnosti o podmienkach poskytovania týchto úrazových dávok sú uvedené v § 83 až § 101 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Ďalej zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za vecnú škodu, ktorá mu vznikla pri pracovnom úraze (§ 198 ods. 1 písm. d) ZP ), okrem škody na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa (§ 192 ods. 3 ZP).

Podľa § 36 ods. 2 Zákonníka práce, nepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu za stratu na zárobku a na náhradu za stratu na dôchodku z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania (§ 200 až 202) alebo inej škody na zdraví (§ 192) a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 207). Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.

08. novembra 2008

Ďalšie články, príklady z praxe

Charakteristika spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) Počiatky vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným siahajú do starých nemeckých a rakúskych právnych úprav, avšak v porovnaní s inými obchodnými spoločnosťami ich možno na Slovensku sledovať až v neskoršom časovom horizonte. Medzi rokmi 1950 až 1990 spoločnosť s ručením obmedzeným ... [ viac » ]

Zodpovednosť za škodu Základnými zásadami občianskeho práva sú zásada občianskoprávnej prevencie a zásada zákazu komukoľvek škodiť (neminem laedere). Každý je povinný zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý je (objektívne posudzované) spôsobilý zabrániť či aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví alebo majetku ... [ viac » ]

Rozvod manželstva - vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov Prostredníctvom našej právnej poradne dostávame viacero otázok v súvislosti s rozvodom manželstva a vyporiadaním majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. ... [ viac » ]

Zmluvná pokuta v prípade odstúpenia od zmluvy ? V praxi sa stáva, že si zmluvné strany dojednajú zmluvnú pokutu ako dôsledok odstúpenia od zmluvy. Sú takéto dojednania o zmluvnej pokute v súlade so zákonom ? ... [ viac » ]

Právo darcu domáhať sa vrátenie daru Ustanovenia Občianskeho zákonníka § 629 a § 630 upravujú dva osobitné spôsoby zániku vzťahu z darovacej zmluvy. Podľa § 629 je obdarovaný oprávnený vrátiť dar, ak ... [ viac » ]

Je policajt povinný strpieť snímanie obrazových záznamov z jeho zásahu ? Odpoveď na túto otázku nájdeme v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00-133, v ktorom sa uvádza, že policajt je pri výkone svojej právomoci povinný strpieť ... [ viac » ]

Pracovný úraz - zodpovednosť za škodu Pracovný úraz Zákonník práce vymedzuje ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním ... [ viac » ]